Prečo neverím ruskej záverečnej správe na tragédiu v Smolensku

Autor: Tibor Švarda | 19.1.2011 o 1:25 | (upravené 19.1.2011 o 1:32) Karma článku: 7.00 | Prečítané  1467-krát

Nový rok 2011 začal veľmi svižne čo sa týka množstva kľúčových udalostí svetového diania v prvých týždňoch. Môžeme očakávať, že v podobnej dynamike sa bude niesť celý rok. Čo konkrétne sa teda udialo v druhom januárovom týždni? Veľké veci!!! Ako napr. referendum o nezávislosť Južného Sudánu, test čínskej neviditeľnej stíhačky počas návštevy ministra obrany USA, vrcholiace protesty v Tunisku s výraznými konsekvenciami pre vládnucu triedu, oslabenie Berlusconiho imunity Ústavným súdom, či zvolenie Le Penovej za šéfku Národného frontu alebo nový zákon umožňujúci Američanom zjednodušenie cestovania na Kubu. Udalosť, ktorej sa chcem venovať podrobnejšie, sa týka zverejnenia ruskej záverečnej správy o havárii v Smolensku.  

 

Deväť mesiacov po leteckej katastrofe neďaleko Smolenska, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczynski spolu s manželkou a ďalšími 94 osobami, zverejnili ruskí vyšetrovatelia záverečnú správu v ktorej vinu pripísali poľskej posádke. Pre Poliakov to bolo ako zlý vtip. Niet sa ani čomu čudovať, pri vyjadreniach ruskej strany typu „Musíme byť otvorení a publikovať pravdu, aj keď bude veľmi trpká." Pri tom ruská strana robila počas deviatich mesiacov všetko, len nebola otvorená a mám silný pocit, že pravdu sa samozrejme nikdy nedozvieme. Rusi snáď očakávali, že Poľskí politici im niečo tak jednostranné odmávnu? Po zapracovaní možno štvrtiny zo 150 strán výhrad k predbežnej správe? Za rekordne krátky čas od decembra, keď im výhrady poľská strana poslala? Poľský premiér Donald Tusk sa minulý rok ešte mohol tváriť ako dôveruje Putinovi, tento rok sa ale bude musieť začať viac mračiť na ruskú stranu, lebo podľa prieskumu až 55 percent Poliakov nepovažuje ruskú správu za pravdivú. Tak ak nechce stratiť určitú časť voličov, ani rok trvajúce poľsko-ruské zbližovanie, nahradí výraznejšie ochladzovanie vzťahov. Myslím si, že Poliaci nie sú takí egoisti, aby si nepriznali chyby aké urobila poľská posádka počas tragického letu, určite nespochybňujú ani psychologický faktor vplyvu. Ale ako sa dá chápať prejav poľskej dôvery voči Rusku, ktoré nešťastie vyšetrovalo samo, bez cudzích vplyvov a neumožnilo Poliakom riadnu účasť. Medzištátny letecký výbor (MLV) má naozaj veľmi zlú povesť, aby im hocikto mohol naďalej veriť. Je evidentné, že na ruskej strane došlo k množstvu chýb a to nielen pri vyšetrovaní nešťastia. Bolo by aspoň symbolické prejaviť  trošku pokory a nezvaľovať vinu len na jednu stranu.

 

 

MLV je totiž sudca vo vlastnom spore, keďže vydáva licencie a potvrdzuje vážnosť situácie pre všetky letiská a lietadlá na území Spoločenstva nezávislých štátov. Nikdy doteraz MLV nevydalo rozhodnutie, že nešťastie bolo spôsobené poruchou na lietadle alebo zlým stavom letiska. Naopak, vždy je vinný pilot, tak ako teraz. Nehovoriac o technickom stave prezidentského lietadla, na ktorého opravy malo licenciu opäť MLV. Zaujímavý je aj pohľad pilotov lietadla Jak-40, ktorí viezli poľských novinárov, a pristáli s nimi hodinu pred katastrofou na Smolenskom letisku. Z ich výpovedí vyplýva, že obdržali od ruskej strany inštrukcie s nepravdivými pristávacími údajmi, ale našťastie pre nich v priaznivom počasí boli schopní pristáť. Prezidentský špeciál s podobnými v nepriepustnej hmle nemal to šťastie. Nehovoriac o nevrátení čiernych skriniek Poliakom. Podľa stenogramu rozhovorov medzi poľskou posádkou a letiskovou vežou, kontrolóri uisťovali pilotov, že sú na správnom kurze, pritom sa odchýlili výrazne doľava a o 50 metrov nižšie. Čo mohlo mať výrazný vplyv na zlé pristátie. Ďalej treba spomenúť aj výrazné chyby na strane vyšetrovateľov. Vyšetrovací tím v Smolensku ukončil hľadanie úlomkov už po siedmych dňoch od incidentu, pritom bežná prax je niekoľko týždňov. Úbohé zabezpečenie zvyškov lietadla, vyrúbanie všetkých stromov v mieste nešťastia či navezenie novej vrstvy zeme v danej oblasti, budí silný dojem ničenia vecných dôkazov. Nehovoriac už o návšteve poľských archeológov, ktorí v októbri našli v okolí lietadla viac ako päťtisíc kúskov rôznych častí lietadla a vrátane pozostatkov ľudských tiel. Je zaujímavé, že ruská strana sa miešala do obsahu elektronického vybavenia, ktoré patrilo obetiam katastrofy. Taktiež bola zničená časť záznamov v mobilných telefónoch a fotoaparátoch.

Nechcem byť naozaj za konšpirátora, ale ruskej strane neverím ani jedno slovo. Neukázali ani štipku dobrej vôle rozptýliť akékoľvek podozrenie. Prečo to vyzerá, že sa počas deviatich mesiacov snažili čo najviac zahladiť stopy. Nerozoberal som tu veľmi pozoruhodné výpovede očitých svedkov o náraze do brezy či o oslepujúcom blesku. Netreba, pochybností je aj tak viac než dosť. Rusi by mali čo najskôr priznať aspoň aký taký podiel viny na danom nešťastí, ak nechcú, aby si svoju zlú povesť vo svete ešte viac nepošramotili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?