Ekonomický pohľad na japonskú katastrofu. Prečo sú politici mimo?

Autor: Tibor Švarda | 20.3.2011 o 13:38 | (upravené 20.3.2011 o 13:52) Karma článku: 4,51 | Prečítané:  1266x

Druhý marcový týždeň pokračovali boje v Líbyi a Kaddáfího jednotky pomaly začali na niektorých miestach úspešnejšie postupovať voči vzbúrencom. V Pobreží Slonoviny sa násilie taktiež zhoršovalo, keďže situácia od minuloročných prezidentských volieb sa nevyriešila. Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že Nikarague musí odstrániť svoje jednotky z ostrovov patriacich Kostarike.  Dalajláma oznámil, že odstúpi z postu politického lídra tibetskej exilovej vlády. Francúzsky exprezident Jacques Chirac bol pred súdom kvôli sprenevere štátnych zdrojov. Čínsky parlament schválil novú päťročnicu. V tejto týždňovke sa budem venovať Japonsku, ktoré zasiahlo ničivé zemetrasenie a prívalové vlny tsunami. Nebudem ale rozoberať veci, ktorých sú plné médiá, ako je odhadovaný počet obetí, analýzy zemetrasenia, príčiny katastrofy, problémy jadrových elektrární a zvýšenej radiácie. Prinášam preklad článku od Petera Schiffa ohľadom opatrení japonských politikov, ktoré pravdepodobne neboli a nebudú prospešné pre japonskú ekonomiku a jeho zamyslenie sa aj nad celkovou ekonomickou situáciou v Japonsku. Zostáva mi len poznamenať, že ide o veľmi poučné čítanie.  

 

Jedným z okamžitých finančných dôsledkov katastrofálneho zemetrasenia v Japonsku je, že krajina potrebuje začať využívať svoje obrovské zásoby devízových rezerv na prestavbu zničenej infraštruktúry. Na zaplatenie domácich projektov bude Japonsko potrebovať jeny a nie doláre či eurá. V dôsledku týchto konverzií, jen značne posilnil po zásahu zemetrasenia.

 

 

Intervencie G7

 

Ale posilňujúci jen je v rozpore s makroekonomickými menovými plánmi, ktoré preferuje väčšina svetových ekonómov. V záujme zachovania Japonska ako čistého vývozcu vyrábaného tovaru a čistého nákupcu dlhu USA, jen musí zostať podľa nich dole. Takže aj skupina G7 pozostávajúca z popredných svetových ekonomík sa drží danej tézy a preto intervenovala (a naďalej intervenuje) na devízovom trhu tým, že predávala svoje držby jenov, a tým tlačila jen nadol. V krátkodobom horizonte sa dané úsilie javí ako úspešné (v piatok 18. marca jen prudko oslabil).

 

Teoreticky je táto činnosť vykonávaná na zachovanie si vysokých príjmov z vývozu, ale tu ide len o vedľajší efekt. Primárne tým G7 docieľuje, že si zemetrasením postihnutá japonská ekonomika bude musieť nakupovať zahraničné produkty za vyššie ceny. Koniec koncov, absolútna parita kúpnej sily je oveľa dôležitejšia ako nominálne príjmy z vývozu. Totiž keď jen posilňuje, Japonsko zarába viac dolárov na svojom vývoze, ktoré by teraz mohli byť využité na nákup surovín potrebných k obnove jeho infraštruktúry. Avšak oslabovaním jenu, Japonsko zarába menej dolárov na svojom vývoze, čo zvyšuje ekonomickú záťaž rekonštrukcie.

 

Pohľad do minulosti

 

Podľa sedliackeho rozumu sa môže zdať, že slabá mena je prínosom pre hospodársky rast a vývoz, ale história nepodporuje dané tvrdenie. Vezmime si Japonsko ako dobrý príklad. Počas 20-ročného obdobia japonského zázraku medzi rokmi 1971 - 1991 japonský jen strojnásobil svoju hodnotu voči doláru, priemerná medziročná apreciácia kurzu bola ao 10 %. Táto zväčšujúca sa kúpna sila umožnila Japoncom užívať si stabilný ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne. V priebehu tejto doby sa zhodnotil Nikkei o 747%, japonský HDP rástol v priemere o 4,5% a čistý vývoz sa zvýšil päťnásobne. Vládny dlh ako percento HDP mierne klesol na zhruba 60 %.

 

Počas nasledujúcich 20 rokov od 1991 do 2011 sa japonská ekonomika ocitla na mŕtvom bode. Zhodnocovanie jenu výrazne spomalilo s apreciáciou iba o 2,5 % ročne. Medzitým, Nikkei klesol o 60 %, HDP rástol medziročne o menej než 1 % ročne a čistý vývoz stagnoval. Vládny dlh explodoval na viac ako 225 % HDP.

 

Hlavný problém

 

Skutočným problémom pre Japonsko je, že v dôsledku prasknutia bubliny na trhu akcií a nehnuteľností, japonská vláda odmietla dovoliť trhovým silám napraviť škody. Namiesto toho založila svoj pomýlený prístup na obmedzení vzostupu svojej meny a udržať tak vývoz do Spojených štátov. Japonsko mylne predpokladalo, že jeho hospodársky rast bol závislý od jeho vývozu. V skutočnosti, export prúdi z ekonomického rastu.

 

Aby sa dosiahlo exportom vedené zotavenie, Japonsko začalo éru, v zmysle Keynesiánskeho štýlu, centrálneho vládneho plánovania a takmer nekonečného kvantitatívneho uvoľňovania. Výsledkom bola katastrofa. Jediným svetlým miestom bolo, že dynamika japonskej ekonomiky udržiavala spotrebiteľské ceny v prijateľnej miere napriek všetkej inflácii zámerne vytvorenej centrálnou bankou Japonska. Takže aj keď dobrú prácu bolo oveľa ťažšie nájsť, bežní spotrebitelia mali prospech z klesajúcich cien. Je iróniou, že Japonská "deflácia", je citovaná ako primárna príčina nepokojov. Ak by bola japonská ekonomika menej efektívna, jej 20 rokov trvajúca malátnosť by bola sprevádzaná zvyšovaním spotrebiteľských cien, čiže stagfláciou. To by vyvolalo oveľa viac utrpenia pre japonský národ.

 

Napriek tomu, v dôsledku enormných chýb na strane hospodárskej politiky Japonska, Američania z daných opatrení vyťažili viac ako vlastné obyvateľstvo. Obrovský podiel z ich kúpnej sily bol prevedený do USA, kde pomáhal nafúknuť bublinu v ekonomike. Samozrejme, ako japonská ekonomika bojovala s váhou tejto masívnej americkej subvencie, postupne predala štafetu Číne, ktorá z rovnako chybných dôvodov bola ochotná pokračovať v tomto nezmysle.

 

Nešťastnou skutočnosťou je, že japonská vláda robí väčšie ekonomické škody Japonsku ako spôsobilo zemetrasenie a tsunami. Toto nové kolo inflácie premôže schopnosť japonskej ekonomiky na vyrovnanie tlaku na rast spotrebiteľských cien. Spojením so stratou outputu spojeného so zemetrasením a nákladmi rekonštrukcie, je zrejmé, že inflácia sa čoskoro stane významnou hrozbou pre Japonsko. Uvedomenie si daného faktu vytlačí úrokové sadzby nahor a cena za spravovanie japonského masívneho verejného dlhu bude zdrvujúca.

 

Japonsko má stále čas, aby prehodnotilo svoju seba deštruktívnu menovú politiku, dovolilo svojej mene rásť a umožnilo tak svojej ekonomike zotaviť sa. Ak tak urobia, USA zažijú svoju vlastnú pohromu.

 

Krátke zhrnutie

 

 

Peter Schiff zhŕňa: „Japonsko naďalej pokračuje v presadzovaní zlých opatrení. Táto katastrofa nespôsobí boom pre japonskú ekonomiku. Japonsko stratilo 30 % svojich energetických zdrojov. Mnoho častí Japonska teraz čelí riadeným výpadkom. Japonský dodávateľský reťazec je tiež v chaose. So všetkými týmito prebiehajúcimi javmi, mi prosím, vysvetlite, ako môže rásť japonský jen voči doláru od prepuknutia desivých udalostí, ktorými bolo Japonsko zasiahnuté. Zlato a striebro klesajú. Buďte pripravený na nákup a vyčkajte. Za pár rokov, predajte svoje  komodity a investujte na akciovom trhu. Je to jednoduché a ľahké sledovať tento vzorec bez zlyhania. Prestaňte sa pokúšať zachraňovať hlupákov pred nimi samými a začnite namiesto toho vy využívať ich."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?