Víťazstvo Jingluk Šinavatrovej (Yingluck Shinawatra) v nedávnych thajských parlamentných voľbách je najnovším príkladom rastúceho trendu vo svete: čoraz častejšie sestry, dcéry a vdovy po bývalých vodcoch preberajú rodinný politický biznis z dôvodu smrti, odchodu do dôchodku alebo v prípade pána Thaksina Šinavatru aj kvôli exilu. V súčasnej dobe existuje viac ako 20 ženských príbuzných bývalých vodcov, ktorí sú činní v národných politikách po celom svete. Medzi tieto ženy patria tri prezidentky alebo premiérky, a najmenej pol tucet líderiek opozície a prezidentských kandidátiek (pozri tabuľku). Niektoré z týchto žien to dokázali bez pomoci. Iné si konečne získali spravodlivejší podiel z dynastických práv, ktoré predtým pripadali mužom. Priezvisko poskytuje povedomie o značke, užitočné kontakty a finančné príspevky. Napr. Amerika má nielen svoje klany Bushovcov a Kennedyovcov, ale aj rodinu Daleyovcov v Chicagu, New Yorku sú známi Cuomos-ovci, Udalls-ovci z Rocky Mountain štátov. Ako sa politika stáva čoraz odbornejšia a špecializovanejšia, o to viac sú užitočnejšie výhody a poznatky členov týchto veľkých klanov pre svojich nasledovníkov.
V minulosti, vdovy a dcéry dedili svoje pozície. Sonia Gándhíová, prezidentka Indického národného kongresu je vdova po Rajivovi, bývalom premiérovi a potomkovi Gándhí dynastie. Podobné príklady by sme mohli hľadať aj na Srí Lanke či v Bangladéši. V juhovýchodnej Ázii, Aung San Su Ťij dlhuje jej morálnu autoritu nielen jej odvahe postaviť sa barmskej armáde, ale aj svojej rodine: jej otec, Aung San, viedol barmské hnutie za nezávislosť. Keď Indonézia hľadala nový začiatok po odstránení dlhoročne slúžiaceho diktátora Suharta, obrátila sa na Megawati Sukarnoputri, dcéru muža, ktorého zvrhol. Na Filipínach boli poslední traja prezidenti - vdova po vodcovi opozície (Corazon Aquino), dcéra prezidenta (Gloria Macapagal Arroyo) a Corazonin syn, Noynoy (žiadna z jeho štyroch sestier nešla do politiky). A v prípade, že si myslíte, že vdovy majú moc len v tak vratkých demokraciách ako sú Filipíny a južná Ázia, tak vedzte, že v Amerike až osem senátoriek a 38 kongresmaniek už priamo nahradilo svojich manželov na ich miestach od roku 1921.
V súčasnosti už na Západe nie je výnimočné, že ženy ako Martine Aubry či Marine Le Pen kandidujú na najvyšší úrad. V ázijských krajinách, sa teraz zdá jednoduchšie pre zakladateľov dynastií uprednostniť svoje inteligentnejšie a vnímavejšie dcéry pred neschopnými mužskými potomkami. Dva príklady na podporu daného tvrdenia: Benazir Bhutto v Pakistane a vyššie spomínaná Jingluk Šinavatrová v Thajsku.
Ako sú na tom dcéry? V dvoch krajinách, špeciálne faktory vysvetľujú vzostup politických dcér. Park Geun-hye v Južnej Kórei a Keiko Fujimori v Peru dostali možnosť veľmi skorého štartu, ešte keď boli na škole. Parkina matka bola zavraždená, Fujimorini rodičia sa rozviedli počas prezidentovania jej otca. Niektoré politické rodiny sa snažia rozšíriť svoju autoritu tým, že prenesú prezidentovanie od manžela k manželke. Latinská Amerika má na tomto poli dlhoročnú tradíciu. Cristina Fernández prevzala predsedníctvo v Argentíne od jej zosnulého manžela Néstora Kirchnera. Sandra Torres, teraz rozvedená od prezidenta v Guatemale, Álvara Coloma, sa chcela uchádzať o jeho prácu, ale nebolo jej to umožnené.
Snáď najsilnejší trend posilňovania vplyvu politických dcér je nutnosť skrotiť, na volebné účely, autoritársky charakter ich otcov. Dcéry sa zdajú, že stelesňujú agendu ich mužských príbuzných, ale v jemnejšej variácii. Pozoruhodné množstvo dnešných prezidentských kandidátov sú dcéry diktátorov: pani Park v Južnej Kórei, pani Le Pen vo Francúzsku, v Peru je pani Fujimori, Zury Ríos Montt v Guatemale, Dariga Nazarbayeva v Kazachstane, Pani Jingluk v Thajsku a Alessandra Mussolini sa ukázala ako priekopníčka: milšia, jemnejšia tvár fašizmu. Nová generácia manželiek a dcér sa snáď zlepší, oproti ich mužským predkom. Ale v dynastickej politike stále ešte treba rátať s podrazmi, rodinnými spormi a nedostatkom zodpovednosti, ktoré sú jej bežnou súčasťou.
