Prečo USA robia stále tie isté chyby v ich monetárnej politike?

Autor: Tibor Švarda | 21.8.2011 o 23:59 | (upravené 22.8.2011 o 0:11) Karma článku: 3,98 | Prečítané:  538x

Druhý augustový týždeň pokračoval v šialenom tempe predchádzajúceho týždňa. Standard & Poor's prekročili svoj tieň a znížili rating USA na historické AA+, vďaka čomu si vyslúžili obrovské množstvo kritiky zo strany americkej vlády. Jednotky NATO utrpeli najbolestivejší úder od Talibanu v Afganistane. Anglicko zažilo šokujúce protesty v uliciach niektorých veľkých miest. Júlia Tymošenková bola zatknutá, za čo sa na Ukrajinu zniesla vlna kritiky z vyspelých štátov. Dalajláma vymenoval nového premiéra tibetskej exilovej vlády. V Taliansku sa začali plánované úsporné reformy. Top správu, ktorú v tejto týždňovke rozoberiem vo viacerých súvislostiach, je rozhodnutie Fedu, že ponechá úrokové sadzby na minime aspoň nasledujúce dva roky.

 

Dané rozhodnutie Fedu je veľmi neobvyklé a znepokojujúce. Z doterajších neistých vyjadrení typu, že úrokové sadzby bude držať na nízkej úrovni počas „predĺženého obdobia", sa po katastrofických udalostiach typu rekordného poklesu globálnych akciových trhov, či zníženia ratingu USA, predstavitelia Fedu rozhodli, že priama garancia nepohnutím úrokových sadzieb na obdobie dvoch rokov bude asi vhodným rozhodnutím. Omyl. Dané rozhodnutie spôsobí viac škody nielen USA ale celej globálnej ekonomike než sa na prvý pohľad  môže zdať. Fakt, že akciové trhy v reakcii na správu ožili, nič neznamená. Dokonca aj traja členovia Fedu hlasovali proti danému opatreniu, čo je konflikt, ktorý je taktiež veľmi nezvyčajný, lebo Fed v drvivej väčšine pôsobí ako veľmi rozhodný aktér.

Výstižne sa k danej téme vyjadruje americký ekonóm a investor Peter Schiff: „Verím, že veľmi nízke úrokové sadzby, patria medzi najväčšie prekážky, ktoré v súčasnosti bránia reálnemu ekonomickému rastu americkej ekonomiky. Fed svojim rozhodnutím predĺžil čas, ktorý budú musieť  Američania prečkať, než sa začne reálne oživenie. Nízke úrokové miery sú hlavnou príčinou chybnej alokácie zdrojov, ktoré definujú modernú americkú ekonomiku. Konečným výsledkom je, že Američania si požičiavajú, spotrebúvajú a špekulujú príliš veľa, kým šetria, vyrábajú a investujú príliš málo."

Štát proste aj naďalej chce pokračovať v činnosti, ktorú by namiesto neho vyriešil najlepšie slobodný trh. Týmto chorým rozhodnutím Fed zbavil neistoty pomaly snáď všetkých špekulantov. Všetky parazitické elementy finančného sektora sa tejto správe jednoznačne potešili a lepšie krytie pre ich riskantné transakcie, za posledné roky ešte asi nepočuli. V neposlednom rade, toto rozhodnutie stimuluje banky, aby požičiavali americkým miestnym vládam, ktoré si aj tak už požičiavajú veľa a znevýhodňuje súkromné spoločnosti, ktoré by si chceli požičať, ale nemôžu a nezrealizujú sa tak činnosti z ktorých by ekonomika profitovala.

A mohol by som pokračovať, ako takáto politika znehodnocuje reálne mzdy v USA, znižuje paritu kúpnej sily dolára a zvyšuje infláciu. I keď mnoho ekonómov sa tvári, že inflácia v USA je len strašiak, keďže je „len" na úrovni okolo 3,6 %. Lenže toto je veľký omyl. Ako hovorí Peter Schiff, za Nixona sa prísne cenové stropy uskutočňovali už pri 4 % inflácii. Ak by sme súčasnú „nízku" infláciu v USA merali starým spôsobom za čias Nixona, reálne číslo by sa blížilo k 10 %. Čo je samo o sebe dosť alarmujúce.

Preto je choré, že po znížený ratingu USA sa úroky na americké štátne dlhopisy znížili a nie zvýšili. Ľudia v panike činia iracionálne rozhodnutia. Budú radšej kupovať dlhopisy krajiny, ktorá si dočasne pomáha z problémov tlačením nových peňazí (súčasná monetárna politika sa tvári, že QE sa zastavilo, ale pravdou, je že nadobudlo iba inú formu) a nerieši dlhodobý výhľad. Aj naďalej sa ekonómovia smejú zlatu a vzácnym kovom ako veľkej bubline. Peter Schiff k tomu poznamenáva, že je zaujímavé, že pred tromi rokmi bolo zlato na svojom vrchole okolo hodnoty 1 000 dolárov za uncu, odvtedy posilnilo o 80 %, na hodnotu 1 800 dolárov za uncu. Za tú istú dobu sú akcie so zlatom hore len o 10 %.  O akú bublinu môže len ísť, ak neexistuje dostatok entuziazmu, aby ľudia nakupovali akcie so zlatom. Ľudia vlastnia reálne zlato, ťažia ho, profitujú z neho, majú zásoby. Nízke obchodovanie akcií so zlatom ukazuje, že na danom trhu je viac strachu ako chamtivosti. A to je podľa tohto pána protikladom bubliny.

Gól je že USA potrebujú zamestnanosť. Nič iné by ich nemalo trápiť. Smutné je, že podobnými opatreniami ako je viditeľná spolupráca Fedu s americkou vládou, sa tento problém nerieši, len sa zhoršuje. Kapitál a investície prúdia z USA do rozvíjajúcich sa ekonomík. Priemysel slabne. Dolár upadá, dokonca oslabuje aj voči euru. A americká vláda sa vyhovára na externé prostredie a má najhoršie vzťahy v dejinách so svojim podnikateľským prostredím. Na všetky tieto opatrenia či v USA alebo v Eurozóne je možné použiť známe Einsteinove slová: „Šialenstvo je robiť rovnakú vec znovu a znovu a očakávať iné výsledky."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?