Iránska ekonomika celkom slušne napreduje. Čože?

Autor: Tibor Švarda | 28.8.2011 o 23:07 | (upravené 28.8.2011 o 23:16) Karma článku: 3,96 | Prečítané:  525x

Tretí augustový týždeň na spoločnej tlačovej konferencii nemeckej kancelárky a francúzskeho prezidenta zazneli vyjadrenia o pokračujúcej podpore euru a o snahe dosiahnuť skutočnú európsku ekonomickú vládu. Barack Obama a ďalší svetoví lídri odkázali sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi aby odstúpil. V Turecku sa tiež diali veci, keď premiér Erdogan prijal prísne opatrenia voči Kurdom po tom ako extrémisti zabili deviatich tureckých vojakov. Pápež Benedikt XVI. prišiel na návštevu Španielska počas Svetových dní mládeže. Google kúpil spoločnosť Motorola Mobility za 12,5 miliardy dolárov. Súčasná argentínska prezidentka vyhrala primárky a jej šance na ďalšie obdobie v prezidentskom úrade sa tak zvýšili. Guvernér Texasu Rick Perry ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta USA za republikánov. V tejto týždňovke ma zaujali prekvapivo pozitívne informácie na vývoj ekonomiky Iránu.  

 

Pri súčasnom šialenom tempe, aké panuje na širšom Blízkom Východe, sa človek už asi ani nemôže ničomu poriadne čudovať. Arabská jar priniesla nový vietor do celého regiónu. Preto je pochopiteľné, že väčšina zasiahnutých štátov sa dostala do výrazných ekonomických problémov (demonštrácie a boje ešte viac spomalili ekonomickú činnosť). Hlavne ak hovoríme o diktátorských režimoch. Irán tiež patrí k diktatúram, ktoré sa snažia udržať si moc za každú cenu. Zatiaľ aj naďalej úspešne drží v šachu celú opozíciu s jej značnými počtami prívržencov spolu s odporcami režimu. A dokonca sa pri tom všetkom režimu aj ekonomicky darí. Ako je to možné? To nemôže byť pravda, pri tých všetkých sankciách, ktoré na Irán uvaľuje medzinárodné spoločenstvo. Alebo?

Pravda to s vysokou pravdepodobnosťou bude, jedine že by sme si dovolili spochybňovať najnovší report MMF, kde sa píše, že iránska ekonomika rastie o 3,2 % a bude aj naďalej zrýchľovať, a taktiež sa tam spomína, že behom posledných dvoch rokov sa inflácia znížila z 25 % na 12 %. To nie je všetko. Iránu sa podarilo prudko zredukovať dotácie (či subvencie) na plyn a rekompenzovať tak 60 miliárd dolárov v ročných príjmoch, inak povedané až šestinu z celkového iránskeho HDP.

Ako sa im to teda podarilo? Irán jednoducho začal implementovať zopár ekonomických reforiem. Už po desaťročia sa iránski vodcovia snažia odstaviť svojich ľudí od lacnej ropy - teda ropy, ktorá je dotovaná štátom. Americký komentátor Fareed Zakaria, k tomu poznamenáva: „Lacná ropa, ktorá nemá prepojenie k reálnym trhovým cenám, nie je udržateľná. Irán to vie, tak ako každá krajina od Saudskej Arábie po Venezuelu. Ale rovnako, ako je akákoľvek diskusia o zvýšení daní v Amerike považovaná za kacírstvo, ľudia v bohatých ropných krajinách veria, že si zaslúžia lacnú ropu."

Fareed Zakaria konštatuje, že v pozadí zrušenia týchto „darčekov zdarma" je komplexná šachová partia rozohraná medzi  prezidentom Ahmadínedžádom a najvyšším vodcom ajatolláhom Chameneím. Jedna teória znie takto: ajatolláh si myslel, že redukcia dotácií by Ahmadínežáda urobila veľmi nepopulárnym. Následné vzbury by potom odstránili po moci bažiaceho Ahmadínedžáda. Ďalšia teória je, že Ahmadínedžád sa cítil dosť silný na to aby pokračoval v reformách, pretože sa mu podarilo rozdrviť opozičné Zelené hnutie. Či tak alebo onak, je to šikovný ťah. Vracia totiž polovicu zo 60 miliárd dolárov úspor priamo ku ľuďom v mesačných vkladoch. Takže každý obyvateľ Iránu, muž, žena či dieťa, má nárok na ekvivalent v hodnote 40 dolárov na mesiac. Týmto si jednoznačne získa najchudobnejších.

Zásadná vec sa skrýva ale v tom, že napriek prebiehajúcim mocenským hrám, Irán nemal na výber. Nemohol si už viac dovoliť platiť dotácie pri tak nefunkčnej ekonomike a cielených sankciách voči nemu. Pre Irán je teraz oveľa ťažšie ako kedykoľvek predtým obchodovať so svetom. Väčšina medzinárodných obchodníkov s ropou s ním prestala obchodovať a Iránu zostali len nákladnejšie možnosti na realizáciu jeho exportov. Nehovoriac o tom, že je takmer nemožné vykonávať transakcie denominované v dolároch s Iránom.

Plne súhlasím s tvrdením Fareeda Zakariu, že MMF má pravdu. Irán vykonáva potrebné reformy a jeho ekonomika je na tom lepšie. Iróniou je, že sa tak deje z časti aj vďaka americkým sankciám. Tomu sa hovorí nezamýšľané dôsledky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?