reklama

Čína môže pomôcť Európe dostať sa z dlhovej krízy. Len či chce...

Druhý septembrový týždeň sa po alarmujúcej správe, že od augusta prakticky nepribudli žiadne nové pracovné miesta v USA, Barack Obama rozhodol vystúpiť s prejavom o tvorbe pracovných miest, kde predniesol „grandiózny" plán nového stimulu vo výške 450 miliárd dolárov, ktorý má daný problém z časti začať riešiť (no neviem neviem, zabudol akosi povedať kto to zaplatí). Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN, podporuje vyhlásenie nezávislého palestínskeho štátu. Francois Hollande, expredseda francúzskych socialistov, má podľa najnovšieho prieskumu najväčšiu šancu poraziť súčasného prezidenta v nadchádzajúcich voľbách. Nemecký najvyšší súd rozhodol, že opatrenia na záchranu eura neporušujú nemeckú ústavu. Turecko prerušilo vojensko-bezpečnostné vzťahy s Izraelom, po tom ako vyhostilo izraelského ambasádora z krajiny. V Taliansku odbory zorganizovali národný štrajk proti úsporným opatreniam s miliónmi zúčastnenými. Čína sa vyjadrila, že sprísni proces predaja zbraní do zahraničia, po tom ako vyšlo najavo, že zástupcovia Kaddáfiho režimu sa pokúsili o nákup zbraní v tejto krajine. V tejto týždňovke sa zaoberám úlohou Číny v pretrvávajúcej dlhovej kríze v eurozóne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Európa sa topí v dlhovej kríze, ktorá pomaly ale istotne začína nadobúdať gigantické rozmery. Ak si vezmeme v akom stave je globálna ekonomika, tak vyhliadky nie sú naozaj ružové. Jadrom problému dlhovej krízy je Taliansko, ako sa v posledných týždňoch môžeme dočítať a nie Grécko, či ostatné južné ekonomiky. Dlh Talianska je totiž 1,9 bilióna eur, čo je viac ako keby sme skombinovali verejné dlhy ostatných ekonomík z PIIGS. Na taký rozsiahli problém nestačí ani permanentný euroval a riešenie typu spoločnej fiškálnej a transferovej únie či spoločných eurobondov zaváňa alibizmom a morálnym hazardom. Preto neprekvapuje, že vo svete rezonuje aj iné riešenie. Zvýraznil ho aj Fareed Zakaria vo svojom nedávnom komentári vo Washington Post pod názvom „Ako Čína môže pomôcť Európe dostať sa z dlhov". Nie je to žiadna novinka, keďže čínski predstavitelia po ich častých návštevách Európy, danú možnosť ani nevylučujú, ale ani nepripúšťajú. Sú jednoducho opatrní, čo je pre Číňanov typické, keďže svoje devízové rezervy vkladajú len do najbezpečnejších a najlikvidnejších inštrumentov. Každopádne so symbolickými nákupmi dlhopisov už začali, ale to je len signál, ktorý je možné si vysvetľovať z viacerých pohľadov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako poznamenáva Fareed Zakaria „eurozóna potrebuje do konca budúceho roka zohnať 600 miliárd eur." Lenže odkiaľ? Vytlačí ECB? Môže, ale bolo by to veľmi zlé riešenie. Pri tom si zoberme fakt, že vo svete je 10 biliónov dolárov v devízových rezervách. Ak by MMF požiadalo krajiny ako Čína, Japonsko, Brazília či Saudská Arábia o pôžičku pre eurozónu a zabezpečilo by prísnu kontrolu nad dodržiavaním úsporných reforiem, možná cesta by to bola. Tieto krajiny by samozrejme neinvestovali kvôli dobrému pocitu, ale z dôvodu budúceho zisku. Čína by pravdepodobne mohla vynaložiť najväčšie prostriedky, za čo by očakávala výraznejší prístup na európske trhy či väčšie slovo v MMF. Fareed Zakaria veľmi výstižne podotýka, že v zadlženom svete sa moc presúva k veriteľom. USA tento fakt využili v dvoch svetových vojnách, je evidentné, že súčasný vývoj hrá Číne do karát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Lenže je tu jeden háčik. Nie je to celé trošku príliš jednoduché a nezakrýva to iný problém? Pozrime sa na to z druhej strany mince. Fakt, že Čína má vyše 3 bilióna dolárov v devízových rezervách a môže ich investovať do európskych dlhopisov, je žiaľ súčasťou problému. Čína hromadí rezervy, pretože predáva viac ako nakupuje od svojich obchodných partnerov a získava viac zahraničných investícií než ich vynakladá. Hlavným dôvodom, prečo mnoho európskych krajín čelí kríze, je, že spotrebujú viac, ako produkujú. Tieto deficitné krajiny zúfalo potrebujú rásť, aby sa dostali z dlhov. Je šokujúce, že takmer všetky krajiny v EÚ okrem Nemecka a Írska majú značné obchodné deficity s Čínou. Ak chce Čína naozaj vyriešiť európsku dlhovú krízu, mala by nakupovať viac európskych tovarov alebo realizovať produktívne investície v Európe, tak aby naštartovala reálny rast a nielen hromadila rezervy, ktoré by len veľkodušne požičiavala späť týmto deficitným krajinám, aby ich tak udržala pri živote. Neochota Číny urobiť tento krok sa odráža nielen v jej menovej politike, ale aj v jej protekcionistických opatreniach, ktoré bránia európskym firmám vstúpiť na čínsky trh a žiadajú od nich prenos kritických technológií k ich čínskym konkurentom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čiže bailout Talianska a spol. zo strany Číny by bol síce riešením, ale určite nie dlhodobým. Vhodnejšie by bolo, aby Čína svoje značné rezervy využila na vytvorenie dopytu po európskom tovare a pomohla tak Európe zarobiť si na cestu von z krízy, z čoho by Čína samozrejme profitovala nárastom jej zahraničného zisku a domácej životnej úrovne. Na takýto typ pomoci ale Čína žiaľ nie je pripravená, alebo sa mýlim?

Tibor Švarda

Tibor Švarda

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  1x

The man who is trying not to become a man of success but rather a man of value. Absolvent Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žijúci a pracujúci v Zürichu vo Švajčiarsku. Zoznam autorových rubrík:  Na zamyslenieSvetové dianieFilmový kútikTýždeň vo sveteČínaFotky

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu