5 dôvodov prečo útok na Irán nie je dobrým nápadom

Autor: Tibor Švarda | 10.1.2012 o 1:09 | (upravené 29.4.2012 o 13:07) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  2183x

Prvý týždeň v novom roku sa podľa očakávaní víťazom prvého hlasovania o republikánskeho kandidáta na prezidenta v Iowe stal Mitt Romney, prekvapivo tesne za ním skončil Rick Santorum a tretí bol Ron Paul. Podľa novej americkej obrannej stratégie sa americká armáda zmení a sústredí sa na kľúčový región Ázie a Pacifiku, kde vzrastá vplyv Číny. Bývalého náčelníka generálneho štábu v Turecku Ilkera Basbuga zatkli pre podozrenie z prípravy štátneho prevratu, údajne patril k skupine Ergenekon, ktorá konšpirovala proti vláde Strany spravodlivosti a rozvoja. Africký národný kongres, vládna strana v Juhoafrickej republike, oslavuje sté výročie svojho založenia. Ropná spoločnosť Exxon Mobil vysúdila od Venezuely takmer miliardu dolárov, čo ale nebola ani desatina sumy, ktorú za zoštátnenie jej aktív požadovala. Politické strany v etnicky rozdelenej Bosne sa po 15 mesiacoch konečne dohodli na zostavení vlády, na čele ktorej bude Vjekoslav Bevanda. Prvýkrát v 13 ročnej existencii ECB sa na pozíciu jej hlavného ekonóma nedostal Nemec, ale Belgičan Peter Praet, čo mnohí berú ako facku pre Angelu Merkelovú. V tejto týždňovke prinášam 5 dôvodov, prečo nie je rozumné zaútočiť na Irán.

Keďže nie som expert na danú problematiku, ale so záujmom si o nej čítam na internete, najviac ma v poslednom čase zaujali názory amerického bezpečnostného analytika Adama B. Lowthera, ktorý pomerne racionálne v piatich bodoch vysvetľuje argumenty v prospech neútočenia na Irán.  Pravdepodobnosť útoku znižujú aj aktuálne škrty na ministerstve obrany USA, kde má mimochodom počet vojakov klesnúť približne o 80 tisíc.


1. Irán má jednu z pravdepodobne najschopnejších armád, ktorej by USA čelili.


Iránska armáda je oveľa viac kompetentná a schopná, a potom, čo sledovala vojnu v Iraku má dobré znalosti taktiky a stratégie USA. Podľa najaktuálnejších správ ohľadom vojenského cvičenia v Hormuzskom prielive je celkom možné, že by iránske námorníctvo bolo schopné spôsobiť ekonomický chaos blokádou tohto strategického miesta a ceny ropy by išli raketovo hore. Analytik Lowther predpokladá, že moderné iránske obranné vzdušné systémy by mohli spôsobiť americkému letectvu väčšie straty v porovnaní s Vietnamom. Iránske jednotky a revolučné gardy sa určite nevzdajú tak ľahko ako iracké jednotky.


2. Ministerstvo spravodajstva a národnej bezpečnosti (Ministry of Intelligence and National Security - MOIS), inými slovami iránska tajná služba, patrí podľa analytika medzi najschopnejšie na svete.


Počas posledných tridsiatich rokov, agenti MOIS úspešne vystopovali a zavraždili disidentov, bývalých predstaviteľov šachovej vlády alebo sa zbavili hrozieb pre režim. MOIS je aj naďalej schopná vykonávať vraždy, špionáž a ďalšie útoky proti vládnym a civilným cieľom. MOIS je známa taktikami proti krajanom, ktorých je napr. v USA okolo 1,5 milióna, tým že im unáša rodinných príslušníkov a mučí ich.


3. Iránom podporovaný Hizballáh je vo väčšej miere schopný vykonávať teroristické útoky ako bola kedy schopná al-Káida.


S tromi desiatkami rokov skúseností v boji proti Izraelčanom v Libanone a severnom Izraeli, podozrivými väzbami na latinskoamerické drogové kartely a globálnu sieť, Hizballáh je medzinárodnou sieťou, ktorá je schopná vykonávať rozsiahle útoky proti Spojeným štátom a ich záujmom v zahraničí. V skutočnosti sú bunky Hizballáhu podľa predpokladov aktívne v Spojených štátoch, Európe, Latinskej Amerike a inde, čo z organizácie robí viac než hypotetickú hrozbu. V prípade amerického vojenského útoku na Irán je pravdepodobné, že by Hizballáh začal sériu teroristických protiútokov, ktoré by neboli tak rýchlo zmarené ako útoky al-Káidy.


4. Kybernetické schopnosti Iránu sú pôsobivé a rastúce.


Útok na jadrovú infraštruktúru Iránu pravdepodobne povedie k trvalým kybernetickým útokom neporovnateľným s hocičím čo sme doteraz videli. Cieľom budú pravdepodobne dôležité dáta vo verejnom aj súkromnom sektore a pôjde o snahu spôsobiť zmätok, vypnutie systému, či zničenie dát.


5. Po desiatich rokoch intenzívnych bojových operácií si armáda USA zaslúži oddych od vojny.


Afganistan a Irak si vybrali svoju daň na bojujúcich Američanoch, ich rodinách a výbave na ktorú sa spoliehajú. Obmedzený útok na Irán by pravdepodobne eskaloval do širšej vojny, čo by bolo náročné pre armádu z hľadiska odpočinku a zásobovania. Analytik podotýka, že pri zvažovaní použitia vojenskej sily proti Iránu je dôležité si uvedomiť, že existuje asymetria záujmov. Iránsky režim vidí seba samého ako bojujúceho o prežitie. Stávky sú výrazne nižšie pre Spojené štáty.


Aký je môj názor na danú problematiku? Aj napriek najnovším odhadom, že iránska nukleárna zbraň by mohla byť hotová pred koncom roka 2012, USA nemôžu konať ako v minulosti. V USA musí prebehnúť rozsiahla debata zohľadňujúca názory americkej verejnosti. USA sú unavené, o ekonomike nehovoriac. Zahraničná politika nie je top témou vo verejnosti. Nezamestnanosť ňou je. Po nákladnom Iraku, si USA nemôžu dovoliť ďalšie mega veľké vojenské extempore, jedine, že by chceli svoj verejný dlh dostať do ešte väčších astronomických výšok.

Ako hovorí Fareed Zakaria, Irán je slabou krajinou a slabne viac a viac. Sankcie majú alarmujúci stav na iránsku ekonomiku. Politický systém je roztrieštený a ďalej sa štiepi. Sýria, ako najbližší spojenec, je sama v srabe a perzské monarchie utužili spoluprácu s USA a sankcie aj zo strany EÚ sa budú pritvrdzovať. Preto nie je pravdepodobne nutné zaútočiť na Irán, keďže má dosť starostí vo vnútri. Tento rok sa možno rozhodne či klerici prídu o moc a teokraciu nahradí vojenská diktatúra. Ako tvrdí, The Economist možnosti Iránu sú proste obmedzené. A keď Američania dopustili aby mala Severná Kórea jadrové zbrane, Iránu v tom asi tiež nezabránia. Myslím, že Američania vedia, že skutočné strategické geopolitické hry 21. storočia budú vo Východnej Ázii a Pacifiku a nie na širšom Blízkom východe.


Zdroje:


http://the-diplomat.com/2012/01/09/five-reasons-not-to-attack-iran/


http://www.washingtonpost.com/opinions/irans-growing-state-of-desperation/2012/01/04/gIQA6usPbP_story.html


http://www.economist.com/node/21542455


http://www.project-syndicate.org/commentary/slaughter4/English

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?