Prečo je legalizácia marihuany dôležitým krokom pre spoločnosť...

Autor: Tibor Švarda | 10.4.2012 o 1:07 | (upravené 29.4.2012 o 13:04) Karma článku: 10,26 | Prečítané:  3022x

V Amerike sa pred nedávnom udiala veľká vec, keď si vplyvný konzervatívec uvedomil, že jeho názory a postoje, ktorým hlboko veril niekoľko dekád, neboli správne a úprimne priznal, že treba prijať opačný liberálny prístup. O akej téme bola reč? O dlhoročnej vojne Ameriky proti drogám. O tom ako táto politika na plnej čiare zlyhala. Nehovoriac o dych vyrážajúcich implikáciách na kriminalitu a väznice praskajúce vo švíkoch. V tomto príspevku prinášam čísla, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že treba zmenu v myslení a v prijímaných politikách, ale nielen v USA, ale samozrejme na globálnej úrovni. Dobrým začiatkom je, pre mnohých nestráviteľný prístup, zavedenie legalizácie marihuany.

 

Vplyvný konzervatívec nebol nik iný ako Pat Robertson, ktorý je známy svojou tvrdou obhajobou náboženských práv. Preto bolo šokujúce, keď povedal: „Naozaj verím, že by sme mali zaobchádzať s marihuanou tak, ako sa správame k alkoholickým nápojom. Nikdy som neužil marihuanu a nemám to v úmysle, ale je to len jedna z tých vecí, ktoré si myslím. Táto vojna proti drogám neuspela." Dôvod prečo je tento pán za legalizáciu marihuany, je v skutku prostý. Ako podotkol komentátor Fareed Zakaria vo svojom príspevku ako aj relácii, vojna proti drogám vytvorila v Amerike tzv. väzenský problém, ktorý ďaleko presahuje, to čo si väčšina Američanov je ochotná priznať.

Pat Robertson pokračoval: „Je to úplne mimo kontroly. Väznice sú preplnené mladistvými páchateľmi, ktorí majú čo do činenia s drogami a sankcie pre niektorých z týchto páchateľov sa môžu vyšplhať na 10 rokov za držanie „jointa" marihuany. To nedáva žiaden zmysel." Má pravdu. Tu sú čísla: celkový počet Američanov v akomkoľvek type nápravného zariadenia dosahuje 7,1 milióna, čo je pre zaujímavosť viac ako celý štát Massachusetts. Adam Gopnik píše v magazíne The New Yorker: Celkovo je v súčasnosti oveľa  viac ľudí v Amerike pod dohľadom v nápravnom zariadení, než tomu bolo v súostroví Gulag na vrchole Stalinovej moci." Žiadna iná krajina sa ani zďaleka nepribližuje k rekordným štatistikám USA ohľadom väzňov. Ich podiel dosahuje 760 väzňov na 100 tisíc ľudí. Väčšina európskych krajín má jednu sedminu danej hodnoty. Napr. Japonsko 63, Nemecko 90, Francúzsko 96, Južná Kórea 97 a Veľká Británia 153 väzňov na 100 tisíc ľudí. Dokonca aj tí, na hornom konci globálneho spektra - Mexiko 208 a Brazília 242 - majú iba štvrtinu z úrovne USA.

Ako poznamenáva Fareed Zakaria: „Ak si myslíte, že ide o určitý druh trvalého prejavu americkej kultúry divokého západu, mýlite sa. V roku 1980 dosahovali počty väznených v USA len štvrtinu z dnešnej úrovne cca 150 väzňov na 100 tisíc ľudí. Čo sa zmenilo, bola vojna proti drogám a bezduché šírenie zákonov, ktoré vytvorili trestné postihy za čokoľvek." Pat Roberston poznamenáva: „Obyvatelia USA tvoria 5 % svetovej populácie, ale USA má 25 % celosvetových väznených väzňov. V USA máme teraz viac než 3000 druhov federálnych zločinov a pri schválení každého nového zákona sa k nemu pridajú hneď trestné sankcie. Politici nevidia iný spôsob ako by ľudia mohli dodržiavať zákon, jedine, že ich môžu dať do väzenia. Takže máme väznice plné ľudí, ktorí sú tzv. white collar criminals (finančne, ekonomicky motivovaní zločinci - nenásilná kriminalita)."

Z čoho ide naozaj hnus je fakt, že v posledných dvoch desaťročiach, peniaze ktoré štáty v USA vynaložili na väznice sa zvýšili šesťnásobne v porovnaní s výdavkami do vyššieho vzdelania. V roku 2011 Kalifornia vynaložila 9,6 miliardy dolárov na väznice v porovnaní s 5,7 miliardy dolárov na vyššie vzdelanie. Od roku 1980 sa v Kalifornii vybudoval jeden vysokoškolský kampus, kým bolo postavených 21 väzníc. Štát minie 8 667 dolárov na jedného študenta za rok, kým na jedného väzňa až 50 000 dolárov za rok. Fareed Zakaria zakončuje: „Prečo sa to deje? Väznice sú veľký biznis. Väčšina z nich sú súkromné subjekty. Majú silných lobistov a kúpili si čo najviac štátnych politikov. Medzičasom, si my v USA, dostávame naše štáty do bankrotu a vytvárame obrovskú podtriedu väzňov, ktorí nebudú nikdy pripravený pre zaradenie sa do produktívneho života."

Počas posledných štyroch desaťročí USA minuli viac ako 1 bilión dolárov na boj proti drogám. Výsledky? V roku 2011 Svetová komisia pre protidrogové politiky (Global commision on drug policy) vydala správu, ktorú podpísali George Shultz - štátny tajomník za Ronalda Reagana, peruánsky spisovateľ a politík Mario Vargas Llosa, bývalý predseda Fedu Paul Volcker a bývalí prezidenti Brazílie a Mexika Fernando Henrique Cardoso a Ernesto Zedillo. Táto správa začína tvrdením, že „globálna vojna proti drogám zlyhala. Obrovské výdavky na kriminalizáciu a represívne opatrenia zamerané na obchodníkov, výrobcov a spotrebiteľov nelegálnych drog jasne nedokázali účinne obmedziť dodávky alebo spotrebu." Hlavným odporúčaním danej správy je podporovať pokusy vlády s modelmi právnej regulácie drog na podkopanie sily organizovaného zločinu a chrániť ľudské zdravie a bezpečnosť svojich občanov.

warondrugs.jpg

A pod toto sa hocikedy podpíšem. Chce to nové svieže myslenie. To čo nefunguje treba odstrániť. Iste u nás na Slovensku možno nie je daný problém až tak vypuklý. Ale iniciatíva strany SaS pre mňa osobne nebola prázdnym populizmom. Veď v Európe existujú krajiny, ktorých príklad je možné nasledovať. Ak chceme myslieť na budúcnosť, mala by sa táto téma čoraz viac rozoberať aj v Európe, lebo aj takto je možné bojovať proti organizovanému zločinu.

Zdroje:

http://www.newyorker.com/arts/critics/atlarge/2012/01/30/120130crat_atlarge_gopnik

http://www.fareedzakaria.com/home/Articles/Entries/2012/3/25_Incarceration_Nation.html

http://www.globalcommissionondrugs.org/reports/

http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/1204/01/fzgps.01.html

Bonus: 14. týždeň vo svete:

Ikona barmskej opozície Su Ťij  vyhrala voľby vo svojom obvode.

Investori ukázali Španielsku, čo si myslia o tom, že sa zvyšuje jeho dlh a preto úročenie dlhopisov krajiny rástlo.

Rusko začalo v Kaliningrade, do enklávy ohraničenej Baltickým morom, Poľskom a Lotyšskom, rozmiestňovať mobilné protiletecké rakety S-400.

 

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?