Od demokracie k bankokracii alebo smutný príbeh s nepekným koncom

Autor: Tibor Švarda | 21.5.2012 o 23:59 | (upravené 22.5.2012 o 0:20) Karma článku: 7,28 | Prečítané:  871x

Pohľad celého sveta sa už dlhodobo upiera na Európu, v posledných týždňoch mu doslova idú oči z jamiek vypadnúť nad zhoršujúcou sa hospodárskou situáciou sprevádzanou čudesnými voľbami a množiacimi sa ekonomickými a politickými protestmi. Ako sa niečo také mohlo stať po „nekonečných" rokoch rastu a nadbytku? Kríza sa už dokonca stala dennodennou súčasťou našich životov. Zlyhala toľko ospevovaná demokracia? Kto nesie vinu, my ľudia (voliči) alebo politici? Ako sa demokracia pretransformovala na bankokraciu?

 

Zafilozofujme si trošku, kým prejdeme k nepríjemnostiam. Je populizmus našou najväčšou prekážkou k rastu a úspechu? Naozaj poznajú všetci svetoví lídri riešenia k súčasným problémom len ich nemôžu zaviesť kvôli strachu z našej nevôle? Kde sa skrýva problém, v ľuďoch alebo v politikoch? Zjavne to nie je také jednoduché. A netrúfam si ani nájsť odpoveď na danú otázku.

Na lepšiu ilustráciu použijem postreh Raviho Angrawala zo CNN, ktorý ma pred nedávnom zaujal, ohľadom diania vo viacerých krajinách. Nigéria, 8. najväčší exportér surovej ropy, do konca minulého roka subvencovala dostupné nízke ceny benzínu (až 4 % HDP ročne). Od tohto roka sa vláda pokúsila subvencie mierne odbúrať, čím sa dvojnásobne zvýšila cena benzínu. Vypukli masové protesty a po 16 dňoch sa ceny vrátili takmer na pôvodnú nízku úroveň. Podobné príklady sú Jordánsko, Venezuela či India. Napriek očividným budúcim prínosom, ktoré by spôsobili zefektívnenie odvetvia, protesty zabránili zmene.  Rôzne dotácie či nacionalistické opatrenia môžu byť z krátkodobého hľadiska populistickou barličkou, ktorá bráni správnym investíciám a rozvoju v širšom meradle. Ravi Angrawal krásne zhŕňa, že politik môže porušovať sľuby, ktoré nemal v pláne nikdy dodržať, ale nikdy nesmie vziať naspäť darček, ktorý už daroval.

Preto sa mnohí zastávajú politikov a tvrdia, že očakávania voličov sú nesplniteľné a ešte k tomu títo naivní voliči očakávajú, že vláda vykoná viac za menej. Ale je to chyba politikov, keď podľahnú s drvivou prevahou lacným sľubom. Pozrime sa na Európu. Demokracia má prsty v súčasnej kríze, keďže politici sa v priebehu posledných štyroch dekád na Západe dostali k moci vďaka sľubovaniu výrazných podpôr pre voličov, vyšších dôchodkov či zdravotnej starostlivosti.  A to sú darčeky, ktoré sa už vziať naspäť nedajú. Táto doba ukazuje, že novou obrovskou výzvou by mohlo byť menej sľubov a napriek tomu dosiahnutie zvolenia.  Možno tak vo sne. Podľa najnovšej skúsenosti a po tvrdých úsporných opatreniach v Európe to zatiaľ nie je reálne, napr. voliči vo Francúzsku a Grécku dávajú prednosť radšej sľubom.

Tento mix, kde sú vinní za súčasný stav aj voliči aj politici, umožnil vznik tzv. bankokracie, ktorej prejavy ešte nikdy neboli tak očividné ako v súčasnosti (v minulosti boli banky ako vplyvné záujmové skupiny viac v úzadí). Európa sa žiaľ, či sa nám to páči a či nepáči, pretransformovala z demokracie na bankokraciu, ktorej implikácie vedú k úsporným opatreniam pre obyvateľov Európy a k francúzsko-nemeckému fiškálnemu kompaktu, ktoré zase spôsobujú sociálne nepokoje a chaos. Už to nie je žiadne tajomstvo. Hospodárska politika EÚ sa zameriava výhradne na potreby bánk a vlády sa čoraz viac spolčujú s bankami čím hrajú čoraz nebezpečnejšiu hru a tak sa pomaly ale isto vzďaľujú od potrieb občanov. Veď si zoberme až aký panický strach majú európski lídri z takého obyčajného referenda. Dlhová kríza sa dostala do takého štádia, že vlády resp. štáty si navzájom dlžia enormné čiastky, ktoré nebudú nikdy splatené. Sú len dve cesty ako sa dá dostať z akejkoľvek dlhovej krízy. Buď vyžmýkate dlžníka na maximum alebo mu jeho dlhy odpustíte. Pravý kapitalizmus by mal fungovať tak, že banky, ktoré požičiavajú peniaze, riskujú a teda by mali pocítiť aj straty, keďže obe strany nesú zodpovednosť (veriteľ aj dlžník). A toto sa samozrejme ako všetci vieme nedeje. Chceme snáď žiť vo svete, kde nás strach núti platiť za morálny hazard priveľkých hráčov, donekonečna?

Zdroje:

http://globalpublicsquare.blogs.cnn.com/2012/05/11/fareeds-take-is-democracy-part-of-europes-economic-problems/

http://globalpublicsquare.blogs.cnn.com/2012/05/09/whos-the-problem-people-or-politicians/

http://www.zdf.de/ZDFmediathek/beitrag/video/1634150/Dokumentation-Die-Griechenland-Luege#/beitrag/video/1634150/Dokumentation-Die-Griechenland-Luege

Bonus:

18. týždeň vo svete:

Francois Hollande vyhral francúzske prezidentské voľby.

V Gréckych voľbách sa do parlamentu dostali ako ľavicoví tak aj pravicoví extrémisti.

Nezamestnanosť v Európe dosiahla doterajšie maximum.

19. týždeň vo svete:

Barack Obama zdynamizoval svoju predvolebnú kampaň, keď verejne podporil manželstvo osôb rovnakého pohlavia.

Najväčšia americká banka JPMorgan ohlásila dvojmiliardovú stratu, ktorá je výsledkom konkrétnych investícií jej obchodníkov.

Socialista Victor Ponta je novým premiérom Rumunska na čele vlády s ktorou sa spájajú veľké očakávania.

 

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?