reklama

Prečo nedám dopustiť na filmy režírované Paulom Greengrassom

Na celosvetovom komerčnom filmovom trhu je značné množstvo kvalitných režisérov.  Líšia sa rôznymi atribútmi, napr. vekom, skúsenosťami, prioritami počas natáčania, pohľadom na stvárnenie scén, úrovňou citu pre sprostredkovanie či komunikovanie tém divákovi a mnohými inými. Čiže každý z nich má svoj neopakovateľný talent ovplyvňujúci vlastný spôsob natáčania, ktorý sa ale stále vyvíja. Ten sa stáva nálepkou či sprievodným znakom pre ich režijnú tvorbu, pomenujme to ako chceme tzv. brand či logo. Ide o určité špecifikum, ktoré je divákovi hneď po vzhliadnutí filmu zrejmé. Vďaka nemu vie okamžite povedať od akého režiséra daný snímok pochádza a nemá problém s pomenovaním podobných znakov u režisérových predchádzajúcich filmov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Poďme ale k Paulovi Greengrassovi. Nebudem tu konkrétnejšie rozoberať jeho biografiu alebo pohnútky, ktoré viedli k začatiu s režisérskym remeslom. Budem sa zaoberať čisto s jeho najnovšími filmami, ale samozrejme začnem prelomovým počinom. Paul Greengrass nepatrí medzi mladú, ale ani medzi starú generáciu režisérov. V 90. rokoch natočil niekoľko zaujímavých filmov s politickou a sociálnou tématikou, ale nestali sa všeobecne známymi. Treba ale neskromne poznamenať, že na filmových festivaloch „nejaké to" ocenenie za dané filmy získal. Koncom 90. rokov sa postupne začalo rozširovať povedomie o jeho kvalitách. Až prišiel prelom v roku 2002, keď natočil film s názvom Bloody Sunday (Krvavá Nedeľa). Asi netreba poznamenávať, že išlo o reprodukciu skutočnej udalosti. Tento film mu otvoril dvere do veľkého filmového sveta. Na mieste je otázka, čím tak zaujal alebo prečo toľké uznanie?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôvodov je veľa. Paul Greengrass ako rodený Brit, upriamil svoju pozornosť počas niekoľkých rokov života na konflikt v Severnom Írsku. Analyzoval dianie, detailne pripravil skutočne vierohodnú rekonštrukciu krvavého masakra v osudovú nedeľu z roku 1972. Film je síce na vkus priemerného diváka jemne pridlhý, ale určite nebráni v kvalitnom filmovom zážitku či pôžitku. Veľký plus mu patrí za zvolený štýl tzv. dokumentárneho natáčania, ktorým neopakovateľne priblížil skutočnú dobovú atmosféru. Počas celého filmu má divák pocit, ako keby bol v centre diania. Režisér cez kameru sprostredkúva silné autentické pocity. Dovolím si tvrdiť, že z dvoch tretín ide o faktografickú precíznosť a v poslednej tretine sa vynárajú na povrch veľmi silné emócie napr. pocit zrady, sklamania, beznádeje, viny, hnevu a iné. Už z tohto filmu je možné vnímať režisérov úžasne vyvinutý cit pre detail a prácu s kamerou, nehovoriac o dynamickom snímaní akčných (napínavých) scén.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som poznamenal, daný film nám značne veľa napovedal o režisérových kvalitách, ktoré na šťastie pre nás divákov, dostali príležitosť na svoje budúce rozvíjanie či realizáciu počas nasledujúcich rokov v Hollywoode. V roku 2003 až 2004 mu bola poskytnutá možnosť natočiť druhý diel akčného thrilleru s Mattom Damonom v hlavnej roli pod názvom Bourne Supremacy (Bourneov mýtus). Treba poznamenať, že prvý diel Bourne Identity (Agent bez minulosti) natočil tiež veľmi zaujímavý režisér Doug Liman, ktorý na prekvapenie všetkých odmietol pokračovať na projekte ako režisér a tým otvoril cestu môjmu obľúbencovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento film bol ako strela z neba. Všetkým vyrazil dych. Bolo to niečo nové. Všetky spomínané znaky z predchádzajúceho filmu režisér modifikoval do ešte viac oku lahodiacej formy. S hrdosťou sa dá konštatovať, že Paul Greengrass bol strojcom nového sub-žánru akčného thrilleru. Vyslovene som pred tým, žiaden ani len trošku podobný typ špionážneho thrilleru nevidel. Dokumentárny štýl natáčania navodil maximálne realistický pocit, ako keby ste sa pozerali na holú ničím neprifarbenú skutočnosť. Ukážková bola aj gradácia deju, kde menej akcie (mimochodom vôbec nie nedostatočnej), zavŕšil režisér prepracovanou dych vyrážajúcou Moskovskou naháňačkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 2006 si potom Paul Greengrass odskočil natočiť film United 93 (Let číslo 93). Tento film musel zasiahnuť každého, aj keby mal srdce z kameňa. Pán režisér využil všetko to čo použil pri Bloody Sunday. Mohol ten film poňať úplne ako ódu na hrdinstvo, alebo vložiť viac sentimentálnych prvkov. Ale dôvod, ktorý ho viedol k zobrazeniu celého príbehu autenticky i keď neosobne, bol dosiahnuť u diváka oveľa väčší hĺbavý pocit. Jednoznačne sa mu to podarilo, aspoň u mňa.

A konečne sa dostávame k zatiaľ poslednému režisérovmu filmu z roku 2007. Nejde o nič iné ako o nakrútenie tretieho pokračovania špionážneho thrilleru s geniálnym Mattom Damonom pod názvom Bourne Ultimatum (Bourneovo ultimátum). K tomuto nemám čo dodať. Tento film je genialita samo o sebe. Je to proste ďalší level a nie som si istý či sa dá ísť ešte vyššie. Je tam všetko. Hlavne napätie, ktorého je na rozdávanie. Nie je nič lepšie ako nájsť si čas a pozrieť si celú trilógiu s fenomenálnym zakončením. Bravo.

Na záver by som rád podotkol, že Paul Greengrass je pre mňa úplná jednotka, čo sa tohto žánru týka. Nikto ešte nenatáčal akčné filmy s takou prepracovanosťou ako on. Už sa neviem dočkať na ďalší.

Tibor Švarda

Tibor Švarda

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  1x

The man who is trying not to become a man of success but rather a man of value. Absolvent Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žijúci a pracujúci v Zürichu vo Švajčiarsku. Zoznam autorových rubrík:  Na zamyslenieSvetové dianieFilmový kútikTýždeň vo sveteČínaFotky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu