reklama

Budhizmus v Číne

Keďže sa už nejakú tú dobu zaujímam o dianie v Číne, či celkovo o celý pestrý región ďalekého východu, pokúšam sa stále viac a viac pochopiť ich, pre nás vskutku vzdialenú, kultúru a zmýšľanie. Jednou z foriem prenikania hlbšie pod povrch je analyzovanie východnej filozofie, ktorá sa tam mieša s náboženskými aspektmi. Prečo teda nesie tento text názov budhizmus a nie konfucianizmus či taoizmus v Číne? Dôvod je triviálny, keďže na moje veľké prekvapenie to bol práve budhizmus, ktorý vo výraznej miere ovplyvnil, pozmenil pôvodný ráz starobylej Číny a zanechal v nej svoju hlbokú stopu až do súčasnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (54)
Obrázok blogu

Charakteristika budhizmu

Na úvod by sa patrilo začať trošku z všeobecného hľadiska. Treba ešte posmešne poznamenať, že spisovne píšeme budhizmus s jedným „d", ale mal by sa písať s dvomi „d" aj kvôli tomu, že slovo „budhah" označuje v sanskrite slovo „Merkúr" a „buddhah" je synonymum pre slovo „prebudený". Budhizmus patrí medzi najstaršie náboženstvá vo svete. V súčasnosti sa odhaduje, že ide o štvrté najrozšírenejšie náboženstvo po kresťanstve, islame a hinduizme. Klasifikovanie pojmom „náboženstvo" nie je celkom správne. Aj autor knihy The Buddhist Tradition William Theodore de Bary sa skôr prikláňa k téze, že ide o učenie, čiže určitý nábožensko - filozofický systém, ktoré sa stáva zároveň aj spôsobom života pre svojich stúpencov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Budhistická, dva a pol tisícročia stará tradícia pochádzajúca zo severovýchodnej Indie, vychádzajúca z učení princa Siddhártu Gautámu, je medzi svetovými náboženstvami výnimočná: nemá bohov, dogmy ani prikázania, odrádza od viery (jeho posledné slová zneli „Neverte ničomu, čo som povedal, len preto, že vám to povedal Budha. Sami si všetko preverte."), nikdy sa v jej mene neviedli sväté vojny a nedomnieva sa, že len jej učenie môže byť ľuďom prospešné. No ak budhizmus nemá črty náboženstva, čím potom je? Budha sám na otázku, čo učí a prečo učí, odpovedal: „Učím, pretože všetky bytosti chcú byť šťastné a vyhnúť sa utrpeniu. Učím, ako veci sú."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho praktické rady sa uchovali v živom odkaze mnohých budhistických škôl. Budhizmus sa počas svojho dlhého vývoja rozvinul do viacerých foriem, ktorých zjednocujúcim prvkom je spoločná hlboká úcta k učeniu „Osvieteného" (správnejší je pojem „Prebudený"). Budhisti sa snažia o hlboké nahliadnutie do skutočného zmyslu života, čiže sa chcú zbaviť ilúzií a prebudiť sa do pravdy, čo de facto znamená, ako už bolo spomenuté, že neuctievajú žiadnych bohov ani božstvá. Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu džnánajogy. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu a preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V súčasnosti ho vyznáva približne 300 - 500 miliónov ľudí, čo nie je presné číslo, odborníci predpokladajú, že je to len spodná hranica. Najväčšie zastúpenie sa nachádza v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Južnej Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname. Ako a kedy sa teda rozšíril z Indie do týchto oblastí? Zameriam sa hlavne na Čínu, kde je najpočetnejšie zastúpený.

Historický vývoj budhizmu v Číne a Tibete

Budhizmus sa pravdepodobne dostal do Číny v 1. storočí n. l., čo dokazujú prvé preklady budhistických textov do čínštiny. Ale nie je vylúčené, že do Číny prenikol ešte v dávnejších dobách. Z Indie sem napredoval cez Strednú Áziu a vďaka hodvábnej ceste sa po niekoľkých storočiach ocitol až v Severnej Číne. Pred jeho prienikom do čínskej kultúry, mu na začiatku stáli v ceste tradičné čínske filozofické smery ako konfucianizmus a taoizmus. Budhizmus ponúkal niečo nové, určitý nový pohľad na život a školy ktoré sa pod ním v Číne vytvorili začali nadväzovať na čínsku tradíciu. Spočiatku si získal popularitu najmä u nečínskych etník. Prvými patrónmi budhizmu boli panovníci dynastie Severný Wej (386 - 534), ktorí patrili k etniku Toba. Budhistickí majstri postupne navštevovali Čínu a zakladali kláštory, čo viedlo k jeho rozmachu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už v 4. a 5. storočí je v Číne budhizmus pevne zakorenený a v tom období existovalo už 7 budhistických škôl. V Číne vtedy interpretovali budhizmus pomocou taoistickej terminológie a filozofie a neskôr vznikla aj špecifická čínska forma budhizmu - Čchan (japonsky Zen). Čchan budhizmus priniesol do Číny indický budhistický mních Bódhidharma, bol údajne 28. patriarcha indického budhizmu po samotnom Budhovi, ktorého tam poslal jeho učiteľ Pradžňadžhára. Dorazil tam v roku 475 n. l.. Pôvodne pôsobil na juhu a potom prekonal rieku Jang c´ťiang a pôsobil na severe. Práve v roku 496 n. l. bol postavený tam kde pôsobil Bódhidarma budhistický chrám Šao - Lin.

Obdobie vlády dynastie Tchang (618 - 906) možno pokladať za zlatý vek budhizmu v Číne. Vznikali špecificky čínske budhistické sekty (tchientchajská, čistá krajina, čchan) a budhizmus sa stal súčasťou čínskej civilizácie. Mal dominantnejší charakter ako konfucianizmus a taoizmus. Pre toto obdobie bol charakteristický aj kozmopolitný duch. Tolerantný postoj voči budhizmu skončil v polovici 9. storočia, keď sa začalo jeho prenasledovanie, kvôli veľkej koncentrácii majetku v rukách kláštorov. Počas vládnutia dynastie Sung (960 - 1279) dochádza k jeho splynutiu do určitej miery s konfucianizmom a taoizmom a budhistické kláštory sa stávajú centrami vzdelanosti. Budhistické metafyzické predstavy ovplyvnili v tomto období klasický konfucianizmus a viedli k vzniku neokonfucianizmu, ktorý tvoril duchovný základ čínskej civilizácie až do 20. storočia.

V rokoch 1279 - 1368 sa Čína stala súčasťou euroázijskej ríše Mongolov, ktorí založili vlastnú dynastiu Jüan. Oficiálnym náboženstvom tejto novej dynastie, aj vďaka kontaktom s tibetskými budhistickými sektami (najmä so sektou Sakjapa), sa stáva tibetský budhizmus. Treba poznamenať, že indický budhizmus prenikol do Tibetu v 7. storočí a v priebehu 8. storočia vytlačil jeho pôvodné animisticko-šamanistické náboženstvo bön. Budhizmus prebral niektoré prvky pôvodného tibetského náboženstva, miestne kulty a vďaka tomu vznikla špecifická forma - vyššie spomenutý tibetský budhizmus či lamaizmus, ktorý sa neskôr rozšíril i do Mongolska, Burjatska, Nepálu, Ladaku, Sikkimu a Bhutánu.

Neskôr počas vládnutia dynastie Ming (1368 - 1644) bolo už prvenstvo špecifickej formy budhizmu Čchan tak pevne zakotvené, že takmer celé čínske budhistické duchovenstvo bolo spojené s jej dvoma poprednými školami Linji (japonsky Rinzai) a Caodong (japonsky Soto), ktoré sa obe hlásili k pôvodnému učeniu Bódhidharmi. Posledná dynastia Čching (skončila vznikom republiky v roku 1911) mala za oficiálne náboženstvo konfucianizmus, ale neskôr kvôli spojenectvu s Mongolmi prijala za oficiálne náboženstvo aj tibetský budhizmus podľa najrozšírenejšej školy Gelukpa. Po divokom 20. storočí a mnohých negatívnych udalostiach má budhizmus v Číne svoje pevné miesto. V roku 2006 Čína organizovala Svetové budhistické fórum a o rok neskôr zakázala ťažbu v posvätných budhistických horách a v Číne sa nachádzajú aj najvyššie budhistické sochy.

Budhistické smery a školy

Medzi základné smery či tradície podľa ktorých sa klasifikuje budhizmus patrí Hínajána, Mahájána a Vadžrajána. Tie rozoberiem podrobnejšie. Ale predtým je zaujímavé spomenúť najpôvodnejšiu zachovanú formu budhizmu, pod názvom Théraváda, doslova znamená učenie starších, ktorá je praktizovaná v juhovýchodnej Ázii. Je to jediná zo starších škôl, ktorá sa zachovala do dnešnej doby.

Hínajána čiže učenie malej cesty alebo malého voza, bolo pôvodne považované za posmešné označenie, ktorým sa poukazovalo na staršie školy, ktorých cieľom bolo úsilie o vlastné osvietenie. Podľa niektorých odborníkov existuje len jediná hínajánová škola a to théraváda, ale kvôli pejoratívnemu charakteru, je v tomto členení značné množstvo nezrovnalostí. Jedným z jej základných učení je učenie o karme: podľa neho sú všetky javy nášho sveta podmienené, podliehajú príčine a následku. Prakticky: naša súčasná situácia je výsledkom našich minulých činov, slov a myšlienok. Oproti bežnej predstave, že karma znamená osud, predstavuje karma v budhizme, naopak, slobodu od infantilnej závislosti: sami rozhodujeme o svojom živote. Žiaden boh nám výsledky našich činov nevezme trestom ani odpustením. Ľudská zodpovednosť sa tu berie vážne. Máme slobodu konať zmysluplne, sme slobodní v tom zmysle, že v každej sekunde máme príležitosť nanovo sa rozhodnúť a zasiať semienka našej budúcnosti. No súčasne sme i obmedzení: a to nielen možnosťami okamžitej situácie, ktoré sú tak či tak výsledkom našich minulých rozhodnutí, ale najmä faktom, že plne nepoznáme povahu nás samotných, nerozumieme povahe skutočnosti, v ktorej sa pohybujeme. Na základe tejto nevedomosti, ktorú Budha identifikuje ako hlavnú a jedinú príčinu utrpenia, bytosti opakujú iracionálne chyby, ktoré ich vedú do neželaných situácií: pokračujú v kolobehu podmienenej existencie. Naša existencia je podmienená, no s neobmedzeným potenciálom.

Pre súčasnú územie Číny sú dôležité dva zostávajúce smery - Mahájána a Vadžrajána. Mahájánový budhizmus je jeden z hlavných smerov budhizmu, podľa ktorého spásu môže dosiahnuť aj laik. Znamená doslova veľkú cestu či veľký voz a vznikol približne až okolo 1. storočia pred n. l.. Pre doplnenie treba poznamenať, že niekedy v tomto období vznikol aj pojem hínajána, ktorým stúpenci mahájánového smeru označovali všetky ostatné smery, ktoré neboli mahájánou. Mahájánový budhizmus zdôrazňuje ideál bódhisattvy, ktorý v starších školách budhizmu nebol považovaný za všeobecne dosiahnuteľný cieľ. Osoba, ktorá sa vydá na túto cestu sa dočasne vzdáva dosiahnutia osvietenia - nirvány v tomto živote, aby ju pomohol dosiahnuť aj ostatným bytostiam a vydáva sa na cestu tzv. najvyššieho dokonalého prebudenia. Preto v tomto učení vystupuje veľké množstvo bódhisattvov, ktorí sú na rôznych úrovniach.

Niekedy je tento smer označovaný aj ako budhizmus Východnej Ázie, vďaka vzniknutým školám, ktoré v danom regióne nasledovali čínsky budhistický kánon. Mahájánový budhizmus je dnes praktizovaný prevažne v Číne, Japonsku, Kórey a Vietname. Patrí sem značné množstvo škôl, medzi najvýznamnejšie z nich v Číne môžeme považovať Čchan budhizmus (zenový budhizmus) a budhizmus Čistej zeme (Pure Land) známa aj pod pojmom amidizmus. Tieto dve sú v súčasnosti aj najobľúbenejšie, sú často cvičené súbežne a ich nasledovníci ich niekedy nerozlišujú. Menej známe sú lotosová škola Tchien Tchaj (japonsky Tendai) a Chua Jen (Flower Garland, japonsky Kegon) a iné.
Budhizmus Čistej zeme je pokladaný za formu budhizmu, ktorá sa orientuje predovšetkým na Buddhu Amitábhu. Od chvíle, keď prvý človek uveril v Buddhu Amitábhu, je možné sa zrodiť do Čistej zeme. Stúpenci budhizmu Čistej zeme veria, že v súčasnej dobe je svet vo veľkom úpadku a pre bežného človeka je nemožné dosiahnutie nirvány. Lepšie ako sa potom venovať vlastnej meditácii je uctievať Budhu Amitábhu a v budúcom živote sa zrodiť v Čistej zemi, kde je dosiahnutie nirvány zaručené. Budhizmus Čistej zeme bol obľúbený medzi jednoduchými ľuďmi pre možnosť vyjadrovať svoju zbožnosť. Rovnako tak bol obľúbený aj medzi prostitútkami, kriminálnikmi a invalidmi, lebo im dával nádej na lepšie zrodenie v budúcnosti a stal sa najpopulárnejšou formou budhizmu v Číne.

V kontraste k tejto škole sa zase meditačná škola Čchan budhizmu stala najvplyvnejšou medzi umelcami, vzdelancami a mníchmi. Avšak je zreteľné, že táto budhistická škola bola silne ovplyvnená taoizmom a všeobecne aj čínskym spôsobom uvažovania kladúca silný dôraz na intuíciu na rozdiel od Indie, kde bola vždy zdôrazňovaná racionálne analýza a systematické rozoberanie náuky. Tento smer je jedinečný oproti iným budhistickým školám v dôraze aký kladie na meditáciu, ktorá má dôležitý význam v intuitívnom uvedomení si ultimátnej pravdy. Dominantnú úlohu tu hrá majster, pod ktorého vedením prebiehajú praktizujúce cvičenia a štúdiá. Hlavnou myšlienkou každého praktizujúceho nasledovníka je vidieť hlboko do svojho vnútra a stať sa Budhom. Táto škola je na Západe známejšia pod pojmom Zen, ktorý pochádza z japonskej budhistickej tradície. Zen sa v modernej mandarínskej čínštine síce číta „čchan", ale v dobe, kedy budhizmus prišiel do Japonska sa veľmi pravdepodobne vyslovoval „dzien".

Vadžrajána, označovaný aj ako diamantový voz či diamantová cesta alebo dokonca tantrický budhizmus, ako ďalší z hlavných smerov budhizmu sa rozvinul hlavne v Tibete, Číne a Mongolsku. Predstavuje učenia, ktoré Budha Šákjamuni podľa tradície odovzdal predovšetkým v indickom Vaišálí žiakom, ktorí ho videli ako zrkadlo vlastnej mysle a stav budhu nepokladali za niečo vonkajšie. Základom pre učenia Vadžrajány sú učenia veľkej cesty (mahájány). Je to cesta jogovej metódy, ezoterická forma budhizmu, ktorá sa v Indii rozšírila v 5. stor. až 10. stor. Podľa tradície sa všeobecne rozlišujú štyri druhy budhistickej tantrickej praxe, a síce dve nižšie - prax vonkajších rituálov, a dve vyššie - prax špeciálnych meditácií.

Vadžrajána tvrdí, že poskytuje urýchlenú cestu k osvieteniu. To je dosiahnuté použitím tantrických metód. Kým prax malej cesty a veľkej cesty môže viesť k dosiahnutiu osvietenia v priebehu niekoľkých kalp, tvrdí sa, že prax Vadžrajány vedia k tomuto výsledku za kratší čas, dokonca je to možné v priebehu jedného života. Budhisti Vadžrajány pritom netvrdia, že malá cesta a veľká cesta nie sú správne - v podstate sú učenia týchto tradícií považované za základy, na ktorých stavajú učenia Vadžrajány. Vadžrajána je súčasťou tibetského budhizmu nepresne označovaného aj ako lamaizmus - je jadrom každej z jeho štyroch veľkých škôl - nie je to však identický pojem. Od začiatku 15. storočia existujú štyri hlavné smery tibetského budhizmu, ktoré sa navzájom akceptujú: školy Ňingmapa, Kagjüpa, Sakjapa a Gelugpa. V súčasnosti najrozšírenejšou tibetskou budhistickou školou je Gelugpa, jej najvyšším duchovným predstaviteľom je dalajláma.

Z pohľadu škôl veľkej cesty (mahajána) a diamantovej cesty (vadžrajána) je oslobodenie sa od rušivých pocitov prvým neochvejným dosiahnutým stavom mysle, na ktorý sa možno spoľahnúť. Nie je však cieľom posledným. S postupným rozpúšťaním druhého závoja mysle, strnulých predstáv o povahe javov, sa čoraz viac prejavuje plný potenciál mysle. Všetko, čo sa objavuje, je zažívané ako žiarivosť možností priestoru, jeho slobodnej hry.

Krátke zhrnutie

Budhizmus sa s taoizmom vzájomne ovplyvňoval, a mnohé budhistické texty boli preložené do čínštiny a sú súčasťou taoistického náboženstva a učenia a naopak. To platí najmä o Čchan budhizme (čínskej verzii Zenu), ktorý sa inšpiroval filozofiou taoizmu, najmä pozitívneho pohľadu na svet a vnímaní súčasnosti. Ideologickí a politickí rivali, taoizmus, konfucianizmus a budhizmus sa vzájomne ovplyvnili a dosiahli stav, keď každý z nich vplýval na život v krajine. Množstvo Číňanov uctievalo všetky tri smery. Napokon sa budhizmus zrástol za špecifických podmienok s čínskou kultúrou. Týmito špecifickými podmienkami sú predovšetkým prvky čínskeho národného charakteru, ktorý vždy inklinoval k zlatému stredu, pokoju a vyrovnanosti. Preto sa v Číne neujali tie budhistické školy, ktoré presadzovali extrémy a krajné spásonosné riešenia. A tak nás neprekvapí vznik čchan či neskôr zenového budhizmu v Japonsku ako zvláštneho čínskeho výtvoru, ktorý zlatý stred prijíma do svojej teórie. Pre Čínu je typické, že v podstate „cudzie" náboženstvo - budhizmus prijala veľmi rýchlo a pretvorila ho do špecifickej podoby.

Tibor Švarda

Tibor Švarda

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  1x

The man who is trying not to become a man of success but rather a man of value. Absolvent Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žijúci a pracujúci v Zürichu vo Švajčiarsku. Zoznam autorových rubrík:  Na zamyslenieSvetové dianieFilmový kútikTýždeň vo sveteČínaFotky

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu