reklama

Prekvapivé myšlienky čínskeho premiéra

Pred nedávnom som pozeral moju obľúbenú reláciu na CNN - Fareed Zakaria GPS, mimochodom ktorej ani čo i len jedinú časť si nemôžem nechať ujsť. Išlo vskutku o výnimočný diel, keďže svoje pozvanie na rozhovor prijal čínsky premiér Wen Jiabao (po slovensky sa uvádza Wen Ťia-pao). Fakt, že obaja aktéri sa poznajú a vzájomne rešpektujú, bolo cítiť aj na vysokej miere exkluzívnosti, keďže premiér neudeľuje rozhovory zahraničným novinárom. Pre ilustráciu treba poznamenať, že naposledy poskytol rozhovor západnému novinárovi v roku 2008 a bol to opäť Fareed Zakaria. O čom sa teda bavili a aký význam majú slová čínskeho premiéra?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)
Obrázok blogu

Na úvod je vhodné priblížiť túto u nás málo známu postavu čínskej politiky. Narodil sa v Tianjine (Tchien-ťine) v pobrežnej oblasti na severovýchode Číny. Študoval na Geologickom inštitúte v Pekingu, čiže s inžinierskym titulom začínal pracovať ako technik, neskôr sa dostal na geologický úrad, kde mal vyššiu politickú funkciu. V priebehu 80tych rokov postupoval vyššie a vyššie v Komunistickej strane. Do vysokej funkcie vicepremiéra nastúpil v roku 1998 a následne po skončení funkčného obdobia bol menovaný na premiéra v roku 2003. V súčasnosti mu plynie druhé funkčné obdobie. V súčasnosti je najpopulárnejším čínskym politikom s prezývkou „Deduško Wen", ktorú si vyslúžil svojim intenzívnym zapojením sa do záchranných prác pri dvoch katastrofách v roku 2008. Pozorovatelia ho označujú ako technokrata, tvrdo pracujúceho, odzbrojujúco úprimného politika a charizmatického rečníka či jednoducho povedané má všetky vlastnosti moderného západného politika. Jeho hlavné poslanie podľa jeho vlastných slov spočíva v presadzovaní takých hospodárskych politík, aby z hospodárskeho rastu mohli profitovať aj málo rozvinuté oblasti Číny. Znižovanie nerovností je prioritou číslo jeden. Keď som si to všetko o ňom čítal, tak som si povedal, fajn ďalšia čínska propaganda. Lenže rozhovor z 23. septembra, ktorého link sem prikladám, na mňa urobil neskutočný dojem. Rozdelím ho do štyroch častí podľa odlišných problematík.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá časť sa týka ekonomiky. Na otázku čo si myslí o opatreniach Obamu na zdvojnásobenie exportu a výdavky na infraštruktúru, podotkol, že prišli trošku neskoro, ale stále včas. Prirovnával dané opatrenia k masívnemu čínskemu balíku opatrení, ktorých prijatie bolo pre Čínu z jeho pohľadu kľúčové. Fareed Zakaria však podľa mňa správne poznamenal, ako sa týmto krokom nafukuje v Číne bublina na realitnom trhu s nehnuteľnosťami, znižujú sa možnosti budúcich vládnych výdavkov, ale hlavne zvyšuje sa riziko budúcej vysokej miery inflácie. Čínsky premiér mu však rýchlo vysvetlil, že veci nevidí celkom presne. Tento mega stimul sa skladá zo štyroch komponentov:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. výdavkov, daňových škrtov, modernizácie infraštruktúry

  2. modernizácie priemyselných objektov a stavieb

  3. vedecko-technické inovácie, podpora nových vznikajúcich odvetví

  4. zlepšenie sociálneho zabezpečenia

Pri vyčíslovaní daného stimulu mi padla sánka. Celkovo má hodnotu 597 miliárd dolárov!!! Ale pozor štát má podiel len 176 miliárd a 421 miliárd je od súkromného sektora. Podľa premiéra je takéto konanie oprávnené a Čína vďaka podobným opatreniam už 30 rokov permanentne dosahuje ekonomický rast na úrovni 9 %. Zamedzuje sa tým údajne externému šoku a zabezpečujú sa solídne základy do budúcnosti tak ako sa aj smeruje k zvyšovaniu domáceho kúpyschopného dopytu.

Ale späť k rizikám takéhoto konania. Rozlišuje tri úrovne. Po prvé pripúšťa zvýšené riziko inflácie, ale podľa neho sú makroekonomické politiky Číny pripravené, aby tento problém riešili. Okrem inflácie je nebezpečná aj korupcia, proti ktorým treba bojovať, lebo majú najväčší vplyv na stabilitu a udržanie moci, ľud sa totiž prizerá. Po druhé implementácia stimulu sa spája s fiškálnymi a finančnými rizikami na úrovni lokálnej vlády. Perlička, ktorú som nevedel sa týka vysokej zadlženosti týchto vlád už od 80. rokov, ktorých celkový dlh narástol do výšky až 1,1 bilióna dolárov!!! Samozrejme pre Čínu žiadny problém aj vďaka deficitu verejných financií na celoštátnej úrovni do 3% HDP a celkového dlhu do 20 % HDP. Ale je nutné tento problém riešiť, aby sa riziko neprenieslo do verejných financií a finančného sektora. Po tretie podotýka, že všetky tieto investície musia byť prospešné k ekonomickým štrukturálnym zmenám, čo je najdôležitejšie z hľadiska dlhodobého vývoja Číny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá časť rozhovoru bola o cenzúre a možnej politickej reforme. Fareed Zakaria tu hneď podotýka, že v rozhovore v roku 2008 sa Wen Jiabao vyjadril na margo protestov z roku 1989, že politická reforma mala ísť ruka v ruke ekonomickej reforme. A išiel ešte ďalej. Vo svojich memoároch písomne chválil Hu Yaobanga, generálneho sekretára komunistickej strany z 80. rokov, ktorá bol v roku 1987 z postu odvolaný údajne za nedbanlivosť a liberalizáciu. Bol totiž za presadenie politických reforiem, rehabilitoval ľudí, ktorí boli perzekvovaní počas kultúrnej revolúcie a požadoval viac slobôd pre študentov a intelektuálov. V roku 1989 zomrel a študenti si prišli uctiť jeho pamiatku na Námestie nebeského pokoja (Tien-an-men) a zostali tam protestovať dva mesiace až kým ich nevyhnali tanky v scéne ktorú všetci dobre poznáme. Táto osoba bola kompletne vymazaná režimom z histórie Číny ako aj pamätný protest. Preto je rehabilitácia Wen Jiabaom dôležitým činom. Na otázku či bol Hu Yaobang dobrým lídrom, odpovedá kladne, podľa neho táto osoba posunula debatu ohľadom kritérií hodnotenia čo je pravda, čím prispel k oslobodeniu myslenia ľudí. Zaujímavá je aj otázka, či môže byť Čína silným a kreatívnym národom pri toľkých reštrikciách ku slobode prejavu a cenzúrou na internete. Formálna odpoveď od premiéra znela trošku prekvapivo, sloboda prejavu je nevyhnutná pre každú krajinu, v Číne je inkorporovaná do Ústavy. Zaujímavé sú aj čísla. V Číne je 400 miliónov užívateľov internetu (300 miliónov USA) a 800 miliónov užívateľov mobilnej siete (285 miliónov USA). Podľa neho sa v Číne môžu ľudia kriticky vyjadrovať a čítať kritické názory na internete ohľadom fungovania vlády. Ľudia majú mať túto možnosť, aby sa verejný aparát stal skutočným služobníkom ľudí. Všetko musí byť prepracované v ústave, má sa docieliť rád a poriadok cez zákon. Fareed Zakaria ale argumentoval, že bol predsa v Číne a naozaj nie je možné navštevovať mnohé stránky. Odpoveď bola silná. On a čínsky ľud je presvedčený, že Čína urobí veľký pokrok vpred k prianiam ľudu k myšlienkam demokracie a slobody. Podotkol, že každoročný pokok bude viditeľný aj zvonka. Na tvrdenie ohľadom masívnych ekonomických reforiem, ale žiadnych politických reforiem reagoval, že svoje politické ideály skoncipoval do štyroch bodov:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. každý jednotlivec by mal viesť spokojný život s dôstojnosťou

  2. každý jednotlivec sa má cítiť bezpečne a byť v bezpečí

  3. spoločnosť si má byť rovná a spravodlivá

  4. každý má mať dôveru v budúcnosť

A dokončuje, že bude robiť všetko preto, aby tieto tézy naplnil až pokiaľ mu budú sily stačiť.

Tretia časť rozhovoru sa týkala aktuálnej témy menového konfliktu medzi Čínou a USA. Po tom čo sa republikáni aj demokrati v Kongrese rozhodli spoločne vyvinúť tlak na pre nich ekonomicky nevýhodnú skutočnosť podhodnoteného čínskeho juanu, začali vo svete médiá písať o možnej menovej vojne. Kritici Číny argumentujú, že podhodnotený juan zlacňuje čínske produkty pre export a čínska centrálna banka s danou skutočnosťou nič neurobila, naopak ešte viac Američanov vydráždila ďalším znehodnotením juanu. Za posledné dva roky juan aprecioval len o 1,8 %. Fareed Zakaria podotkol ohľadom danej politiky Číny, že substituuje svojich exportérov, na úkor miezd povedzme obyčajných robotníkov, riskuje sa opäť zvýšená inflácia, čím sa vytvára nerovnováha v systéme aj preto sa pýta či by nebola lepšia apreciácia juanu? Wen Jiabao odpovedá racionálne s chladnou hlavou. Daný pohľad je americký, vyhovuje hŕstke kongresmanov. Keď si zoberieme ako sú vzťahy daných dvoch krajín silno previazané napr. ich bilaterálny obchod presiahol 300 miliárd dolárov, investície Američanov v Číne majú hodnotu 60 miliárd dolárov a Čína nakúpila americké dlhopisy v hodnote 900 miliárd dolárov, tak potom mu táto celá téma príde značne spolitizovaná americkými politikmi. Nemyslí si, že je správne sústreďovať sa len na jediný fakt zápornej obchodnej bilancie Američanov s Čínou. Udáva tri body, ktoré nie sú všeobecne známe ohľadom výmenného kurzu juanu a prebytku obchodnej bilancie Číny:

  1. Čína nesleduje svojimi politikami v prvom rade daný prebytok, pre nich je dôležitejšie dosahovať rovnováhu a udržateľnosť v obchode so všetkými krajinami a v platbách so zahraničím. Opäť zaujímavé čísla. V roku 2008 sa prebytok bežného účtu Číny pohyboval na úrovni 9,9 % HDP, v roku 2009 poklesol na plusových 5,8 % HDP a v prvej polovici roku 2010 mal hodnotu 2,2 % HDP. Čiže ide o jednoznačný pokles celkového prebytku bežného účtu Číny.

  2. Prebytok obchodnej bilancie nemusí byť nevyhnutne spájaný s menovou politikou a výmenným kurzom. Od reformy výmenného kurzu v roku 1994 juan aprecioval o 55 % voči doláru. V rovnakom čase sa svetové meny a meny susedných krajín Číny depreciovali o veľkú hodnotu. Čínsky obchod sa počas danej doby zvyšoval enormne a podobne úspešné obdobie sa vyskytovalo aj v dejinách USA v rokoch 1870 až 1970. Naráža tým na fakt, že to čo sa v súčasnosti deje v Číne, by sa realizovalo aj v inej krajine v rovnakom štádiu vývoja.

  3. Obchodná nerovnováha medzi USA a Čínou má prevažne štrukturálny charakter. Čína ma prebytok s USA v obchode s tovarmi, ale deficit v službách. Majú obchodné prebytky s USA, Európou, ale deficity s Japonskom, ASEAN štátmi, Južnou Kóreou. Produkty s nízkou pridanou hodnotou nemusia kupovať Američania od Číny, môžu ich kúpiť v Indii, na Srí Lanke či Bangladéši. Hašterenie nevyrieši obchodnú nerovnováhu daných dvoch krajín. Napr. iPod sa predáva v USA za 299 dolárov, kým čínsky producent dostane iba 4 doláre za náklady späté s produkciou. Faktom je, že z 50 tisíc amerických firiem v Číne je 22 tisíc exportne orientovaných a využíva tak výhodnejšie podmienky obchodu.

Záverečná časť rozhovoru sa niesla v uvoľnenej atmosfére. Aktéri sa bavili o knihách. Wen Jiabao sa priznal ako rád číta knihy o histórii Číny a zahraničných krajín, ale memoáre nemá v obľube. Na otázku jeho obľúbených kníh odpovedal podľa môjho názoru veľmi inšpiratívne. Veď uznajte spomenutie Teórie mravných citov od Adama SmithaMeditácie od Marcusa Aurelia sú prejavom značného vkusu. Samozrejme nesúhlasí so všetkými tvrdeniami v daných knihách, ale myšlienky starých generácií prinášajú veľa múdrosti a podporujú nové myšlienky. Myšlienka s najhlbším presahom, keď aj Fareedovi Zakariovi zažiarili oči, bola v životnej filozofii premiéra. „Človek by mal zanechať svetu niečo pravdivé." Čo sa týka budúcnosti Číny, tak je veľkým optimistom aj napriek faktu, že sa o dva roky budú meniť elity v Číne. Verí, že nová generácia, jej vodcovstvo prekoná staršiu, má v to dôveru. Vôľa a želania ľudu v politickú reformu sa nedajú zastaviť, tí čo pôjdu s trendom uspejú a tí čo nie, zlyhajú.

Ďakujem Wen Jiabaovi za slová plné inšpirácie, bodaj by bolo viac podobne zmýšľajúcich elít vo vrcholovej Čínskej politike. Mnohé ekonomické tvrdenia sú diskutabilné, ale tvrdenia ohľadom hodnôt a politickej reformy dávajú nádej na zmenu režimu.

Tibor Švarda

Tibor Švarda

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  1x

The man who is trying not to become a man of success but rather a man of value. Absolvent Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žijúci a pracujúci v Zürichu vo Švajčiarsku. Zoznam autorových rubrík:  Na zamyslenieSvetové dianieFilmový kútikTýždeň vo sveteČínaFotky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu