V skratke povedané, strana súčasného španielskeho premiéra Mariana Rajoya (pravicová Ľudová strana) čelí obrovskému korupčnému škandálu, ktorý môže tohto muža politicky zruinovať a to len po kratučkých 14 mesiacoch v úrade. Predstavitelia strany údajne dostávali tajné nezdokladované dary (úplatky) od podnikateľov v stavebníctve, ktorí v čase realitného rozmachu potrebovali získať stavebné povolenia a nové zákazky. Podľa prieskumov verejnej mienky podpora vlády okamžite klesla zo 44 na 24 percent. Petíciu na internete za rezignáciu Rajoya podpísalo viac ako milión zo 47 miliónov Španielov. Odstúpenie požaduje taktiež aj opozícia.
Európski lídri samozrejme nechcú spôsobovať paniku a momentálne stoja za Rajoyom. Na spoločnej tlačovej konferencii sa ho zastala a vyslovila mu podporu dokonca aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Konštatovala, že Rajoyovi patrí najväčší rešpekt a obdiv za jeho opatrenia v oblasti štrukturálnych reforiem. Pripustila, že bude trvať nejaký čas kým prinesú ovocie, zatiaľ čo nezamestnanosť mladých je v depresívne zlých číslach. Celkovo uzavrela diskusiu svojim presvedčením o schopnosti súčasnej vlády vyriešiť problémy španielskej ekonomiky. Pravda, panika by španielsku nepomohla, keďže trhy reagujú pomerne citlivo na akékoľvek znepokojujúce informácie. Výnosy zo španielskych vládnych dlhopisov so splatnosťou desať rokov momentálne mierne stúpli na úroveň 5,38 % (pre porovnanie Taliansko 4,46 %, Grécko 10,90 %, Portugalsko 6,41 %), čo je zatiaľ slušná úroveň oproti maximu na úrovni 7,62 % z minulého roka, kedy sa zachraňovali španielske banky za európske peniaze.
Toľko pekné rečičky. Pozrime sa radšej na čísla. Španielska miera nezamestnanosti sa vyšplhala na 26 % v decembri, čo predstavuje približne 5,97 milióna nezamestnaných oproti 5,27 milióna v roku 2011, keď Rajoy nastúpil do úradu. Nezamestnanosť mladých je na alarmujúcich 55,1 %. Ďalšie zlé čísla: počet ľudí poberajúcich dávky v nezamestnanosti sa vyšplhal na 4,98 milióna oproti 2 miliónom v roku 2007!!! El Pais mrzuto vyhlásil, že trh práce začal nový rok s deštrukciou 8 500 pracovných miest za deň (263 243 miest za mesiac). Nehovoriac o odhade na najbližšie roky, kde má HDP klesať medziročne o 2 % a nezamestnanosť sa má posunúť až na 28 %. Verejný dlh pravdepodobne prekročí magickú hranicu 100 % a má sa pohybovať v rozpätí od 88 do 110 % HDP.
Situácia nie je naozaj závideniahodná. Hromadia sa štrajky a našťastie zatiaľ prevažne pokojné protesty. Španielsko je dokonca prvé aj v neslávnom rebríčku nešťastných krajín (za ním sa umiestnili Juhoafrická republika, Chorvátsko, Grécko, Venezuela...), ktorý sa počíta na základe tzv. Misery Index teda súčet hodnoty nezamestnanosti a inflácie. I keď sa Španieli momentálne hnevajú na svoju vládu a majú na to plné právo, lepšie menšie zlo, ktoré by ich spasilo, nie je na obzore. Export a prebytok bežného účtu je jednou z kľúčových oblastí, ktorá pomáha ekonomike. Euro je ale stále relatívne dosť silné pre španielskych exportérov. Spoločnosť to vníma. Nálady v spoločnosti sa menia teda aj voči EÚ. Pred piatimi rokmi si 4 % populácie mysleli, že EÚ je zlá pre Španielsko, v súčasnosti je to už 37 % Španielov. Úsporné opatrenia a nemožnosť znehodnotenia meny nepridávajú kredit EÚ v ich očiach. Riziko kolapsu eurozóny sa opäť raz vďaka Španielsku zvyšuje a čas na nepohodlné opatrenia sa kráti. Európska tragikomédia postupuje do ďalšieho kola aj v roku 2013. Prekvapuje to ešte vôbec niekoho? pošli do vybrali.sme.sk